Skanzen

Otváracia doba:

od 1. apríla do 27. októbra, od stredy do piatku 10,00 - 18,00

Vstupné:

900 Ft, študenti, dôchodcovia 500 Ft
Skanzen
V medzinárodnom meradle unikátne banícke úzeum v Tatabáni, s komplexom budov, zariadenými kanceláriami, strojovým parkom pod šírym nebom a pešo prístupným ťažobným priestorom, dokumentuje súdobú ťažbu uhlia.  Obytné a priemyselné budovy starej baníckej kolónie mu dodávajú ešte úplnejší a osobitý ráz.
Skanzen
Múzeum založené v roku 1988, s cieľom zachovať dokumety baníckej tradície v regióne, očakáva návštevníkov s neustále sa rozširujúcou tematikou výstav. Návštevníci majú možnosť oboznámiť sa s komplexnou a náročnou prácou, ktorú baník každý deň v podzemí vykonával. Vonkajšie zariadenia „starej XV. štôlne” sa zachovali tak, ako boli kedysi v prevádzke.
 
Oceľová šachtová veža, ohromný dopravný pás ťažobných klietok, kováčska dieľňa, vodárenská veža, budova na prezliekanie a očistu, pamätník padlým hrdinom, umiestnený v bývalej administratívnej budove, faleza, to všetko dodáva miestu osobitnú atmosféru. S nimi spojené stále výstavy vysvetľujú návštevníkom funkcie objektov.
Okrem tradičných technických a technologických výstav sú najvyhľadávanejšou atrakciou baníckej osady dva komplexy zrekonštruovanej baníckej kolónie, s budovou riaditeľstva a starou školou.
Zatiaľ čo v prvej budove s izbou, kuchyňou a špajzou, s rozlohou 35 m2, je možné sledovať vývoj dobovéhu bytového zariadenia od začiatku 20. storočia do 60. rokov 20. storočia, v „dome remesiel“ dostali priestor malé dielne, typické pre miestne malé priemyselné podniky. Obydlie baníckych úradníkov sa zachovalo v pôvodnej podobe a podáva ucelenejší obraz o životných podmienkach bývalých zamestnancov bane. V budove školy, ktorá bola verne postavená podľa predlohy pôvodnej starej, sú umiestnené dve učebne, jedna zariadená ako v 20. rokoch a druhá ako v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
Skanzen
Skanzen
Skanzen sa stal dôležitým miestom pestovania baníckych tradícií. Uspradúvajú sa tu banícke podujatia a kultúrne stretnutia. Výstavy sú spojené so špeciálnymi vzdelávacími programami pre verejnosť, ktoré zvyšujú atraktivitu komplexu pre návštevníkov. V „živom múzeu” sa pomocou skupinky miestnych aktivistov návštevníci ocitnú na začiatku 40. rokov 20. storočia. V ostatnom období, nielen medzi miestnymi a žiakmi škôl, ale aj pre návštevníkov, je veľmi populárny obrad prijatia do stavu baníkov, pričom sa hostia môžu naučiť banícke pesničky, vrátane baníckej hymny, potom dostanú diplom a olovrant baníka – mastný chlieb. V ponuke je aj „vyučovanie tak, ako kedysi”, ktoré prebieha v múzeu v budove školy.
Zdroj: http://www.tbmuzeum.hu/51/24/A_SKANZEN_TORTENETE

Zvukové kúpele

V roku 1996 bola v bývalej kúpeľnej budove Banského a priemyselného skanzenu otvorená stála expozícia sochára Viktora Loisa s názvom „Zvukové kúpele”. Sú tu vystavené diela rodáka Tatabáne, držiteľa vyznamenania Mihálya Munkácsyho, Viktora Loisa, ktoré vznikli medzi rokmi 1987 – 1992, ako napríklad: Gitara odstredivka, Akustické bubny, Dvadsať sedem strunová trecia rúrka. Tunajšie prostredie – prírodný priemyselný park - je dokonalým pozadím pre tieto artefakty – kovové sochy, schopné vydávať zvuky - zostrojené z nástrojov, strojov a prístrojov, ktoré slúžili v Loisovom období úplne iným účelom. Sochy v „Zvukovom kúpeli“ navodzujú myšlienky o prežití, zachovávaní a histórii vecí, ich pretvorení do iného kontextu, funkcii a novej interpretácii starého chápania. V procese skúmania predmetov, ich možných vzájomných vzťahov, sa vynára idea nového poznania a pochopenia sveta. Na jednej strane ide o umelecko-estetické otázky a na strane druhej o základné muzeologické otázky. Okrem iného z toho vyplýva, že tieto sochy až teraz, na svojom súčasnom mieste, žijú naozaj.
Zvukové kúpele
Zvukové kúpele
V spolupráci Múzea v Tatabáni, Nadácie Banského múzea, Verejnej nadácie umelcov Tatabáne a Viktora Loisa sa od roku 1997 každoročne v lete koná v skanzene Medzinárodné sympózium sochárov, s názvom KÉP-ZE-LET (Predstava). Diela, ktoré takto vznikajú postupne obohacujú tunajšiu výstavu sôch. Od roku 2008, kedy sa konala 10. tvorivá dielňa, až dodnes návštevníci môžu zhliadnuť 65 sôch v priestoroch voľakedajších kúpeľov, pri vodnej veži a pri kostre Turula, ktorú projektoval Gyula Donáth. Ich autormi sú: John D. Antone, Fábián Baráth, Zoltán Szultán Bogdándy, Tibor Budahelyi, Chiu Tai-Yang, Márton Császár Farkas, Péter Császár, Balázs Csepregi, István Drabik, István Ézsiás, Tamás Gilly, Huang Ming-Chung, Huang Tser-Hua, Josip Pino Ivancsics, Tamás Kopasz, László Putu Kovács, Lestyán Goda János, Horowitz Magdolna, Lin Chen Yen, Lois Viktor, Majoros Gyula, Péter Márkus, Hsieh Yin Peet, Ágnes Péter, Attila Rajcsók, Denis Stuart Rose, Károly Selényi, Áron Szabó, Erzsébet Szilágyi, László Szunyogh, Villő Turcsány, László Varkoly, János Varga, Ildikó Várnagy, John M. Weidman, Nadia Weidman, Frank Werger, Marcus Vergette, Ildikó Zsemlye.
Výstava Viktora Loisa a park sôch sú dva samostatné celky. Zároveň sú, tak čo sa týka ich zrodu, ako aj ich postupného vývoja, navzájom úzko prepojené. Park sa občas mení v súlade so sochami, inštaláciami a udalosťami jednotlivých táborov, takisto ako aj Zvukové kúpele, ale vždy si zachovávajú svoj pôvodný charakter. Rovnako ako aj samotná budova kúpeľov v pôvodnom stave je dôležitou súčasťou Banského a priemyselného skanzenu. Toto odvetvie súčasného umenia dokonale zapadá do niekdajšieho priemyselného prostredia a diela tu vytvorené sú jedinečnou súčasťou múzea.
Zvukové kúpele
Zdroj: http://www.tbmuzeum.hu/81/34/A_HANGFURDO_ES_A_KORTARS_MUVESZETI_SZOBORKERT

Kontakty

Prevádzkovateľ:

Slovenská národnostná samospráva

Sedlo:

2800 Tatabánya, Gellért tér 3.